UNDERDOSE - TILT
Slovenský Seattle nie je Prešov, ale Nitra. Toto je naozaj špičková domáca nahrávka a ak aj neexistuje škatuľka ako dark progressive grunge, tak album TILT ju práve vytvoril.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Aj SATYRICON sami boli možno zaskočení úspechom albumu „Now, Diabolical“ – zvlášť, keď predošlá koketéria s mainstreamom v podobe na major labeli vydanom „Volcano“ sa skončila nepríliš úspešne. Kto iný, než potomkovia Vikingov by však mal vedieť lepšie, že železo sa má kuť zahorúca – po takmer dvoch rokoch venovaných koncertovaniu sa Satyr a Frost vracajú s (čiastočne) novým materiálom a dávkujú ho s citom skúseného biznismana.
Vydať pred dlhohrajúcim albumom EP nie je žiadna rarita (viď NACHTMYSTIUM alebo DARKTHRONE), opätovný nárast popularity vinylu oprášil aj „staré“ dĺžky nahrávok, od SP cez EP až po LP. „My Skin Is Cold“ sa od bežných „polalbumov“ líši: Roadrunner si svoje ťažné kone hýčka, takže šťastlivci, ktorým sa tento nie ľahko zohnateľný (a samozrejme limitovaný) počin dostane do rúk, si do vitrínky vystavia sedempalcový vinylový singel v luxusnom „gatefold“ balení, doplnený cédéčkom s piatimi skladbami.
Prečo toľko rečí o obale? Ono totiž po hudobnej stránke nie je o čom písať. „My Skin Is Cold“ je viac singlom, než EP, de facto ide o jednu pieseň doplnenú typickými „B-sides“. Titulná skladba našťastie pokračuje v stopách toho lepšieho z „Now, Diabolical“ – štekané verše a hojdavé, pomalé tempo naznačujú, že minimálne nateraz v tábore SATYRICON experimentom zasvietila červená. Kým je doslova hitových nápadov dostatok, zrejme nepôjde o problém – „My Skin Is Cold“ snáď nebude jediná kompozícia, ktorú zo seba Satyrovci za tie dva roky dostali.
I keď – zbytok disku vyvoláva určité pochybnosti. Kým zaradenie živých záznamov stále dychberúcej „Mother North“ a „Repined Bastard Nation“ dáva zmysel (obzvlášť, keď SATYRICON boli na predvlaňajšom koncerte v Osle, z ktorých pochádzajú, zozadu podporovaní dychovým orchestrom), dve skladby, ktoré boli „odpadkami“ už počas sessions k „Volcano“, sú viacmenej zbytočné i tu. „Live Through Me“ a „Existential Fear-Questions“ sa pred šiestimi rokmi dostali do sveta len ako bonus vinylovej edície spomínanej platne. Dnes sa dočkali remasteringu, no i tak pôsobia nanajvýš ako ukážky prechodu od komplikovaného, industriálnym chladom poznamenaného black metalu z „Rebel Extravaganza“ k obhrublo primitívnemu, nákazlivo chytľavému black’n’rollu „Now, Diabolical“.
„My Skin Is Cold“ je teda viac než ochutnávkou vecí budúcich len zberateľským artiklom, ktorý sa do prehrávača pozrie sotva občas. V dobe, keď sa v supermarkete predávajú limitované edície čokolády, šampónov či fľaškového piva je zrejme práve toto posledný spôsob, ako svoje dielo kupujúcemu vnútiť. Aj keď častokrát vnucovať vlastne nie je čo.
V podstate vydarený singel s viac-menej zbytočnými B-stranami.
5,5 / 10
1. My Skin Is Cold
2. Live Through Me
3. Existential Fear-Questions
4. Repined Bastard Nation (live)
5. Mother North (live)
Satyricon (2013)
The Age Of Nero (2008)
My Skin Is Cold (2008)
Now, Diabolical (2006)
Volcano (2003)
Roadkill Extravaganza (DVD) (2001)
Rebel Extravaganza (1999)
Nemesis Divina (1996)
The Forest Is My Throne (Spilt CD s Enslaved) (1996)
The Shadowthrone (1995)
Dark Medieval Times (1994)
-bez slovního hodnocení-
Slovenský Seattle nie je Prešov, ale Nitra. Toto je naozaj špičková domáca nahrávka a ak aj neexistuje škatuľka ako dark progressive grunge, tak album TILT ju práve vytvoril.
Jednočlenný projekt Kanaďana Jocelyna Galipeaua už dlouho vzývá raně osmdesátkový heavy metal a v současné vlně zájmu o kovové retro může být jeho nové album zajímavým tipem, pokud ovšem snesete, že umělcův pěvecký výkon dokáže občas mírně zatahat za uši.
Pro mě zásadní objev na slovenské scéně a to nejen v neotřelých nápadech, ale i v přístupu k tvorbě v rámci black a death metalu. Korunováno skvostným zvukem ze studia Pulp. A ano, máme v tu zpoždění v tom objevování. Asi rok.
Má to niekoľko dobrých nápadov, ale celkovo mi tu chýba akákoľvek ambícia. Je to celé uponáhľané, miestami aj dosť blbučké, herci žiadna sláva - skrátka taká spotrebná hororová jednohubka. Za návštevu kina to nestojí. 5/10, možno 6/10.
Naprosto unikátní slovenský projekt tematizující aktuální společenská i politická témata. Hudebně založený na žánrové hravosti kombinující alternativní rock, mathrock, jazzové elementy i postpunk.
Kytarista HIPPOTRAKTOR Sander Rom se svou druhou skupinou prezentuje zvláštní rockovou alternativu s nervózní atmosférou a funky prvky. I tvrdší a melodické polohy se objeví. Možná jen pro omezený okruh posluchačů, neboť to smrdí inspirací Mike Patonem.
Mexická odpověď na AMARANTHE. Je to trochu ostřejší, v základu více do deathu, téměř bez čistého mužského zpěvu a méně chytlavých melodií, ve kterých má zase navrch Mörckova parta. Ale je to dobré.